Friday, February 12, 2016

balance


Hey, just a heads up – this post is long and a little emotional (in the end) so proceed at your own risk.
Iba malé upozornenie – tento post je dlhý a na konci trošku emotívny, čiže pokračujte na vlastné riziko. 




It’s almost a year and a half since I first came to Sydney.
But to be very honest, it seems like much more. These past months have taught me more than I would ever expect. And I don’t know if it has something to do with how old I am (26?! – when I was in high school that seemed like a grandma age :D) or the people that surround me or this country, but if you compared the me before and me after, the change would be unbelievable. Not talking about the outside (well, my hair is different and I have 2 or 3 more kilos;) but the inside.
I don’t know how but I am more relaxed – Even though Sydney is said to be the Australia’s busiest city with everyone constantly in a rush, it just has that no worries attitude that sticks with you even if you don’t want it to. Well that and the beaches – I finally learned to enjoy them (even with yelling kids or annoying seagulls :P).
I have that “screw it” attitude about clothes – sometimes I go out dressed like myself (so a lot different than Aussies), sometimes only in my yoga pants and gym top without a bra and I don’t care because nobody judges you and if they do… well they don’t – seriously that hasn’t happened yet. :)
I can’t sit still – I changed into Zuzka the explorer and have no problems going to new places even by myself. :)
But the only thing that haven’t changed a bit and I guess will never change is me missing my dearest, missing out on everything from the basic meet-ups to important ones like weddings, Christmases, birthdays, first words of my niece, and I can go on and on. I guess the negative has to balance the positive in some way. So I just have to suck it up and make it up to everyone when I go back home (this year in September again ;).

Have a great weekend!

Je to už skoro rok a pol, čo som prišla do Sydney.
Ale úprimne mi to pripadá ako oveľa dlhšie. Posledné mesiace ma naučili viac, ako by som kedy čakala. A neviem, či je to vekom (26?! – to mi na strednej prišlo ako šialené číslo :D) alebo ľudia, ktorí ma obkopujú, alebo táto krajina. Ale keby ste ma porovnali pred a po, bola by to neskutočná zmena. Nejde o tú fyzickú (ok, možno mám iný účes alebo o take 2-3 kilá viac;), ale skôr psychickú.
Neviem, ako je to možné, ale som viac uvoľnenejšia a zrelaxovanejšia – Aj napriek tomu, že je Sydney považované za najviac busy mesto Austrálie, kde sa každý neustále ponáhľa, tak má takú tú “no worries” atmosféru, že sa to na Vás jednoducho nalepí, aj keď nechcete. To a ešte pláže, ktoré som si konečne začala vychutnávať (aj s vrieskajúcimi deťmi a otravnými čajkami:).
Mám taký ten “os*al pes” postoj čo sa týka oblečenia – niekedy som v klasickom svojom štýle, ktorý sa teda od “Ozíkov” veľmi odlišuje a inokedy zasa v legínach a športovom tope (keď sa snažím byť aktívna :D) a je mi to úplne jedno. Nikoho to nezaujíma, nikto Vás nesúdi, a keď súdi… no nie, to sa mi zatiaľ naozaj nestalo. :)
Neviem sedieť nečinne na zadku, stale niečo robím, objavujem a nemám problém to robiť úplne sama – stala sa zo mňa Zuzka objaviteľka, haha. :D
Ale jediná vec, ktorá sa nezmenila a podľa mňa ani nikdy nezmení je to, ako mi chýbajú moji blízki. Chýba mi všetko od bežných stretnutí až po tie dôležité, ako svadby, narodeniny, Vianoce, prvé slová mojej netere, no a mohla by som pokračovať do nekonečna. Ale tak to býva, negatíva musia vyvážiť pozitíva a naopak. Tak to jednoducho musím prekusnúť a každému vynahradiť, keď prídem domov (v septembri ;).
Prajem Vám krásny víkend!










bodysuit - SheIn
pants - Valleygirl
bag, shoes - Primark
jewellery - H&M, vintage


5 comments:

  1. Anonymous22:01

    To len mne teraz nieco nedochadza, alebo tu nie je ziadny text? Ja len ze ako pises ze dlhsi post a na konci trosku emotivny, a su tu len obrazky...

    ReplyDelete
    Replies
    1. Oh, dakujem za upozornenie! Neviem kde nastala chyba, lebo ten text tam na zaciatku bol. :D Idem to opravit. Dakujem

      Delete
  2. Super outfit a ta kabelka, krasa. A na strednej mi prislo uz sialene cislo 25 rokov. Je mi 29, ale v dusi mam stale kus maleho dievcatka, ktore sa neboji snivat.

    http://missalexy.blogspot.cz/

    ReplyDelete
  3. Anonymous21:25

    Mam pocit ze vsetky tvoje clanky su v poslednom case rovnake take o nicom aka som bola predtym aka som teraz blabla co takto popredstavovat nejake super miesta blizsie o nich napisat viac ukazat prave tu stranku australie o kt mozno vela z nas nevie a nie len furt pisat o tom istom

    ReplyDelete
  4. Super outfit♡a aj článok(text).

    ReplyDelete