Friday, November 27, 2015

struggles

I know I haven't been posting lately.
The truth is that since I came back to Sydney I really have less and less time for blog.
Just think about it. I'm juggling school, work, boyfriend, social life plus travelling from time to time (example from past & next week: sales started at work, so craziness, I have 2 assessments due at school, 2 Christmas parties, staff Christmas dinner, 2 birthday parties plus wedding to attend :D). I guess better to be busy than bored but I have to admit, the blog has been very neglected recently.
Yes, I had thoughts about stopping but since this was my dream for a long time I just have to push through. :)
Bare with me, hopefully everything will cool down a little bit in next couple of weeks.
Have a great weekend!

Z.


Viem, že poslednú dobu postujem čoraz menej a menej.
Pravdou je, že odkedy som sa vrátila do Sydney, tak mám na blog naozaj minimum času.
Snažím sa stíhať prácu, školu, priateľa, sociálny život plus sem tam nejaké cestovanie (príklad čo ma zamestnávalo minulý a bude zamestnávať budúci týždeň: v robote nám začína výpredaj, čiže úplné šialenstvo, budúci týždeň musím odovzdať 2 projekty v škole, minulý týždeň som mala vianočný večierok z roboty, budúci týždeň ma čaká priateľov, plus vianočná večera s celým tímom, potom 2 oslavy narodenín a svadba priateľovej sestry :D).
Myslím, že lepšie byť busy ako sa nudiť, ale musím priznať, že blog tým naozaj trpí.
Áno, už mi napadli aj myšlienky o tom, že by som mala s blogovaním prestať, ale keďže blog bol mojím dlhodobým snom, tak sa nesmiem tak rýchlo vzdať! ;)
Tak to so mnou prosím vydržte, dúfajme, že sa všetko o nejakých pár týždňov upokojí.
Prajem Vám krásny víkend!

Z.



Friday, November 13, 2015

new apartment + giveaway winner

I haven’t posted an interior photo for a while.
But that’s due to Sydney’s spring weather. Try to take one outdoor photo when it rains every single day. :)
So at least I can shoot something in our new apartment. Okay, you can’t see that much, but you get the idea = white walls & wooden floors. :)
I’ve learned so far that I love plants, especially the ones I can use in cooking – that’s why I have fresh basil and mint plants on my kitchen table. :) And even though I am almost 26 I NEED to have lolly jars full of snakes, gummy bears and gum balls. I wish that one day I will have my own kitchen blackboard wall full of chalkboard drawings and white furniture with dark wooden floors with small Frenchie or Shiba Inu. But that is to be continued. ;)
Do you have any dream apartment/house plans? Tell me.

Interérový post som tu už nemala veľmi dlho.
Ale to je všetko vďaka „úžasnému“ jarnému počasiu v Sydney, kde nonstop prší. Aspoň môžete videť náš nový byt. No nie tak veľmi, ale aspoň máte predstavu = biele steny a tmavé drevené podlahy. ;)
Zistila som, že zbožňujem rastliny – najmä tie, ktoré viem využiť v kuchyni – preto mám na kuchynskom stole čerstvú mätu a bazalku. :) A aj keď mám čoskoro 26, musím mať veľké zaváraninové poháre plné želatínových cukríkov: od hadov, medvedíkov až po veľké guličkové žuvačky. A dúfam, že raz budem mať v kuchyni aj veľkú stenu z tmavej „školskej“ tabule, na ktorú môžem kresliť a písať do bezvedomia plus tmavé drevené podlahy v kontraste s bielym nábytkom a možno malého francúzskeho buldočka alebo Shiba Inu. Ale to sa ešte načakám.;)

Máte aj Vy nejaké sny o budúcom bývaní?


Sunday, November 08, 2015

back in Sydney

Hi, I know I haven’t posted in a while now. The simple reason is no time. So much stuff has happened and so quickly.
Yes, I’m back in Sydney. Already studying and working. Yes, I have moved and live in a better area closer to my work which is also more expensive. I’ve been here for maybe 2 weeks so far and the beginning was stressful – you know how it works with new apartments – you need to find everything from furniture, kitchen appliances to every small thing you never think of until you need it (like garlic press, tin opener, sifter…:).
I haven’t been myself lately. My Slovak holiday made things so much more difficult for me. I know holiday is called holiday for a reason because you don’t worry about real life problems and worries you usually have every day. I have spent majority of my 4 weeks with my family and friends and that made me realize how much I actually miss them. I don’t know something about the second year here just seems harder than the actual beginning. Which is funny because people tend to say that first year is usually the hardest and not the other way around?
Well, I don’t want to seem negative at all. I’m thankful for everything I have here. Like the new apartment, finally own space and privacy, great views of Harbor Bridge, 6 min train ride to work, my boyfriend, job that I enjoy… but I will need more time to adjust to that missing family/friends part. I believe that everything will work out in the end the way it’s supposed to.
Have a great week and hope to post more soon. :)

Ahojte, viem, že som sa už veľmi dlho neozvala. Hlavným dôvodom je nedostatok času. Tak veľa sa toho zmenilo a za tak krátky čas.
Áno, som naspäť v Sydney. Odo dňa príletu už v škole, od nasledujúceho dňa späť v práci. Áno, už sme sa presťahovali a máme nový byt v lepšej oblasti oveľa bližšie k mojej práci, čo sa samozrejme odrazilo aj na cene nájmu. Bývame tu asi 2 týždne, čiže začiatok bol plný stresu – veď viete ako to s novými bytmi chodí – musíte zabezpečiť všetko od nábytku, kuchynských spotrebičov až po každú drobnosť, na ktorú nemyslíte, až kým Vám ju naozaj netreba (napríklad keď Vám treba otvoriť konzervu, pretlačiť cesnak, scediť cestoviny... :).
Úprimne povedané, poslednú dobu sa necítim byť sama sebou. Slovenská dovolenka ma totiž dosť zasiahla a nemyslím to úplne v pozitívnom zmysle. Rozumiem, že dovolenka je dovolenkou, lebo počas nej nerozmýšľate nad skutočnými každodennými problémami, ktoré Vás trápia v realite. Z mojich 4 týždňov som väčšinu času strávila s rodinou a kamarátmi, čo ma prinútilo si uvedomiť ako veľmi mi v skutočnosti chýbajú. Neviem, je to zvláštne, pretože ľudia hovoria, že najťažší rok pre človeka, ktorý sa rozhodne žiť v zahraničí, je prvý rok. Mne sa tak zatiaľ zdá tento druhý.
Ale aby som to zhrnula, nechcem znieť negatívne. Som vďačná za všetko, čo tu mám. Ako napríklad za nový byt, vďaka ktorému mám konečne súkromie, skvelý výhľad na Harbor Bridge, 6 minútovú jazdu vlakom do roboty, môjho priateľa, prácu, ktorú si užívam..., ale jednoducho mi asi potrvá trošku viac času, kým si zvyknem na to, ako veľmi mi chýba rodina a priatelia. Ale verím, že na konci sa to všetko nejako poskladá tak, ako má.

Prajem Vám krásny týždeň a dúfam, že sa ozvem už čoskoro. :)